Narcizmus a vzťahová trauma

Keď vo vzťahu opakovane zažívame znehodnocovanie, kontrolu, spochybňovanie alebo emocionálnu neistotu, prirodzene hľadáme vysvetlenie. Pojem narcizmus môže priniesť určitú orientáciu. Ešte väčšiu jasnosť však často získame, keď sa pozrieme na konkrétne správanie, jeho opakovanie a jeho vplyv na náš život.

Slovo narcizmus dnes používame veľmi široko. Môže označovať určitú osobnostnú črtu, vzťahový štýl, patologický narcizmus aj klinickú diagnózu narcistickej poruchy osobnosti.

Tieto roviny si zaslúžia rozlíšenie. Pomáha nám to zachovať presnosť, ľudskosť a zároveň jasne pomenovať správanie, ktoré má vo vzťahu reálne dôsledky.

Črta, osobnostný štýl a diagnóza

Narcizmus zahŕňa viac podôb. Výskum a klinická literatúra často rozlišujú medzi grandióznymi a vulnerabilnými prejavmi.

Grandiózne prejavy môžu zahŕňať výrazný pocit vlastnej výnimočnosti, potrebu uznania, nárokovosť alebo tendenciu znižovať význam druhých.

Vulnerabilná podoba môže byť spojená s krehkejšou sebahodnotou, hanbou, zvýšenou citlivosťou na kritiku, stiahnutím alebo intenzívnym prežívaním odmietnutia.

U jedného človeka sa pritom môžu objavovať rôzne kombinácie týchto charakteristík.

Klinické posúdenie sleduje širší obraz: dlhodobosť vzorca, jeho prítomnosť v rôznych oblastiach života, mieru rigidity a vplyv na fungovanie človeka a jeho vzťahy.

Pre človeka v náročnom vzťahu býva často užitočnejšie začať otázkou „Čo sa medzi nami opakovane deje?“ než otázkou „Akú diagnózu má tento človek?“

Ako môžu vznikať ochranné stratégie

Osobnosť sa vyvíja v prepojení biologických predispozícií, temperamentu, raných vzťahov, životných skúseností a širšieho sociálneho prostredia.

Citlivé a primerané reakcie blízkych ľudí podporujú u dieťaťa skúsenosť, že emócie, potreby a kontakt majú vo vzťahu svoje miesto. Výskum pripútania ukazuje súvislosť medzi citlivosťou opatrovateľa a bezpečnejším pripútaním.

Náročné detské skúsenosti môžu zároveň prispievať k rôznym ochranným stratégiám. Jedno dieťa začne stavať svoju hodnotu na výkone, ďalšie na prispôsobení, kontrole, emočnom odstupe alebo potrebe uznania.

Meta-analytické údaje ukazujú malú pozitívnu súvislosť medzi detským ubližovaním a patologickým narcizmom, pričom asociácia je výraznejšia pri vulnerabilnom než pri grandióznom narcizme.

Takýto výsledok podporuje multifaktoriálny pohľad: raná skúsenosť môže predstavovať jeden z rizikových faktorov, zatiaľ čo vývoj konkrétneho človeka formuje omnoho širšia kombinácia vplyvov.

Keď vzťah začne zužovať priestor

Náročná vzťahová dynamika sa dá často zachytiť konkrétnejšie cez správanie než cez osobnostnú nálepku.

Pozornosť si zaslúžia najmä opakujúce sa vzorce, pri ktorých jeden človek postupne získava výraznú moc nad tým, čo druhý smie cítiť, hovoriť, robiť alebo s kým môže byť v kontakte.

Striedanie blízkosti a znehodnotenia

V niektorých vzťahoch sa intenzívna blízkosť, obdiv alebo silné spojenie striedajú s kritikou, odmietnutím, odstupom alebo znehodnotením.

Takáto nepredvídateľnosť môže posilňovať neistotu a intenzívnu snahu obnoviť predchádzajúcu blízkosť. Človek potom venuje čoraz viac energie sledovaniu nálady druhého, predchádzaniu konfliktu alebo hľadaniu spôsobu, ako získať späť prijatie.

Gaslighting a dôvera vo vlastnú skúsenosť

Gaslighting označuje formu psychologickej manipulácie, pri ktorej dochádza k opakovanému podkopávaniu dôvery človeka vo vlastné vnímanie, pamäť alebo úsudok.

Môže zahŕňať systematické popieranie udalostí, prepisovanie spoločnej histórie, prekrúcanie rozhovorov alebo vytváranie pochybností o schopnosti druhého človeka vnímať realitu.

Rozdielna spomienka na udalosť patrí k bežnej ľudskej skúsenosti. Gaslighting opisuje širší, opakujúci sa manipulatívny vzorec a jeho účinok na autonómiu človeka.

Žiarlivosť, kontrola a autonómia

Žiarlivosť môže vyrastať z neistoty, predchádzajúcich skúseností, strachu zo straty alebo aktuálnych okolností.

Samotná emócia prináša informáciu. Kvalitu vzťahu potom výrazne formuje spôsob, akým s ňou človek zaobchádza.

Sledovanie, obmedzovanie kontaktov, kontrola financií, rozhodovanie za partnera, vyhrážky či systematické zužovanie jeho slobody patria do oveľa závažnejšej roviny.

Pri takýchto prejavoch je užitočné uvažovať v širšom rámci psychického násilia a donucujúcej kontroly, pričom prioritou sa stáva bezpečie a primeraná odborná podpora.

Čo sa môže diať v tele

Dlhodobý vzťahový stres môže ovplyvňovať spánok, sústredenie, emocionálnu reguláciu, telesné napätie aj schopnosť rozhodovať sa.

Človek, ktorý pravidelne očakáva kritiku, konflikt alebo náhlu zmenu nálady, môže začať veľmi pozorne sledovať tón hlasu, výraz tváre, ticho či malé zmeny správania.

Tento zvýšený stav bdelosti sa môže podobať hypervigilancii, ktorá patrí medzi dobre opísané prejavy posttraumatického stresu.

Zároveň je dôležitý kontext. Zvýšená ostražitosť sama osebe neurčuje diagnózu PTSD a telesné príznaky môžu mať viacero príčin.

Nespavosť, výrazná únava, bolesť, zmeny hmotnosti alebo ďalšie telesné ťažkosti si preto zaslúžia primerané zdravotné posúdenie.

Telo prináša dôležité informácie. Ich význam objavujeme v spojení s kontextom, odborným posúdením a vedomým skúmaním vlastnej skúsenosti.

Porozumenie a hranice môžu existovať spolu

Keď za správaním druhého človeka uvidíme neistotu, hanbu, strach alebo starú ochrannú stratégiu, môže sa objaviť súcit.

Súcit však zahŕňa aj nás samotných. Naše potreby, zdravie, bezpečie, dôstojnosť a autonómia majú vo vzťahu vlastné miesto.

Môžeme rozumieť bolesti druhého a zároveň jasne vnímať vplyv jeho správania.

Môžeme uznať jeho životný príbeh a súčasne konať podľa toho, čo je zdravé a udržateľné pre nás.

Môžeme zostať otvorení ďalším vysvetleniam a zároveň dôverovať tomu, čo opakovane pozorujeme.

Hranica opisuje moje konanie

Hranice prinášajú jasnosť do toho, za čo preberáme zodpovednosť my sami.

Namiesto snahy riadiť správanie druhého môžeme pomenovať, čo potrebujeme a ako budeme konať v konkrétnej situácii.

Takáto hranica môže znieť:

• Som pripravený pokračovať v rozhovore, keď sa dokážeme navzájom počúvať.
• Potrebujem čas na premyslenie a k tejto téme sa vrátim neskôr.
• O svojich osobných rozhodnutiach chcem rozhodovať slobodne.
• V tomto kontakte si volím väčší odstup.

Pri vzťahoch spojených s vyhrážkami, násilím alebo donucujúcou kontrolou môže nastavovanie hraníc meniť dynamiku situácie. Bezpečnostný plán a odborná podpora vtedy prinášajú ďalšiu vrstvu ochrany.

Môže sa človek s narcistickými črtami zmeniť?

Osobnosť vykazuje určitú stabilitu, zároveň sa počas života mení. Veľké longitudinálne meta-analýzy ukazujú obidve vlastnosti súčasne: kontinuitu aj individuálne rozdiely v zmene.

Pri výrazne zakorenených narcistických vzorcoch býva proces zmeny náročný a môže vyžadovať dlhodobú psychoterapeutickú prácu.

Dôležitú úlohu zohráva schopnosť sebareflexie, motivácia, vytvorenie terapeutického vzťahu, ochota pracovať s hanbou a zraniteľnosťou a postupné preberanie zodpovednosti za vlastné správanie.

Klinická literatúra opisuje prípady významnej zmeny aj pri narcistickej poruche osobnosti. Výskumná základňa liečby zostáva menšia než pri niektorých iných diagnózach, preto je primerané hovoriť o možnosti zmeny skôr než o jednoduchých predpovediach.

Zmena druhého človeka patrí do jeho procesu. Naše vlastné rozhodnutia môžu vychádzať z toho, čo vo vzťahu reálne pozorujeme dnes.

Od diagnózy späť k vlastnej skúsenosti

Pomenovanie určitého vzorca môže priniesť veľkú úľavu. Človek zrazu nájde jazyk pre skúsenosť, ktorá bola dlho nejasná.

Ďalší krok vedie od pomenovania k orientácii v sebe.

Čo cítim? Čo pozorujem? Čo predpokladám? Čo potrebujem? Akú hranicu chcem vyjadriť? Aké rozhodnutie je v mojich rukách?

Tieto otázky vracajú pozornosť k priestoru, v ktorom máme najväčšiu možnosť konať: k vlastným voľbám.

Raasti Havala

Somatická práca · sebapoznanie · integrácia