Quidov návrat

Osobný príbeh návratu k pohybu a dôvere vo vlastné telo, doplnený o súčasný odborný pohľad na funkčné a disociatívne záchvaty.

Quidov návrat
Príbeh · telo · dôvera · návrat k pohybu

Návrat k sebe môže začať celkom nenápadne. Chvíľou, keď človek znovu cíti pevnejší kontakt so sebou, objaví väčšiu dôveru v pohyb alebo zostane o trochu dlhšie pri tom, čo práve prežíva.

Quidova cesta sa začala v období intenzívnych telesných prejavov a hľadania odpovedí. Rodina hľadala odbornú pomoc aj spôsob, ako zostať v kontakte s tým, čo sa práve odohrávalo.

V nasledujúcich mesiacoch pribúdali nové poznania, zmeny každodenných návykov a návrat k aktivitám, ktoré boli predtým prirodzenou súčasťou života.

Ako čítať tento text

Tento článok prepája osobnú výpoveď, pozorovanie rodiny, moju sprievodcovskú perspektívu, metaforu a súčasný odborný rámec.

Každá z týchto vrstiev má inú výpovednú hodnotu. Ich jasné rozlíšenie zachováva ľudskosť textu aj vedeckú presnosť.

Quido vlastnými slovami

Najprirodzenejším začiatkom je jeho vlastný hlas.

Vo videu hovorí o zdravotnom období, zmene životného štýlu, dychových a fyzických cvičeniach a o tom, čo počas svojej cesty vnímal ako užitočné.

Osobná výpoveď · anglické titulky · 4:11

Začiatok cesty

V decembri 2023 mal trinásť rokov. Bol aktívnym športovcom a začal pociťovať bolesti chodidiel.

Nasledovali odborné vyšetrenia. Neskôr sa pridali bolesti chrbta, tráviace ťažkosti, kolapsové a záchvatové epizódy, zmeny vedomia, panické stavy a chvíle zmeneného kontaktu s okolím.

Rodina hľadala odpovede cez ortopédiu, športovú medicínu, neurológiu, fyzioterapiu aj psychiatrickú starostlivosť.

Jednotlivé vyšetrenia prinášali čiastkové informácie a celkový obraz si pýtal širšie porozumenie.

Popri otázke „Čo sa deje?“ sa objavila aj ďalšia: „Čo práve prežíva a čo môže podporiť viac orientácie, stability a dôvery vo vlastné prežívanie?“

Keď vznikol priestor na počúvanie

Keď sme sa stretli, začali sme pri tom, čo bolo prítomné v konkrétnej chvíli.

Pozornosť smerovala k dychu, telesným pocitom, napätiu, emóciám, fyzickému prejavu a schopnosti pomenovať vnútorné signály.

Do spoločnej práce prirodzene vstupovala aj rodina. Náročná zdravotná situácia mladého človeka zasahuje celý vzťahový systém. Rodičia zároveň potrebujú oporu, aby dokázali lepšie rozumieť vlastným reakciám a prinášať do každodennosti viac stability.

Ako významnú vnímali najmä skúsenosť, že pozornosť dostával celý človek spolu s jeho fyzickým prežívaním, emóciami, potrebami a zdrojmi.

Čo sme spolu skúmali

Sprevádzanie prebiehalo osobne aj online. Rozhovor tvoril jednu časť práce a priame somatické vnímanie ďalšiu.

Súčasťou spoločnej práce boli
  • vedomá práca s dychom,
  • meditačné techniky vrátane Kirtan Kriye,
  • jogové a fyzické cvičenia,
  • vnímanie telesných pocitov a napätia,
  • priestor pre emócie, zvuk a spontánne vyjadrenie,
  • rozvoj schopnosti rozpoznávať vnútorné signály,
  • zmeny každodenných návykov a životného štýlu.

Zámerom bolo vytvárať podmienky pre väčšiu orientáciu, zvedavosť, rozlišovanie a širší repertoár možností reakcie.

Somatické vnímanie ako zdroj informácií

Rozhovor môže priniesť porozumenie. Priama práca so somatickým prežívaním pridáva ďalšiu vrstvu: dych, svalové napätie, rytmus, orientáciu, rovnováhu a vnímanie vlastných hraníc.

Práve preto vo svojej práci prepájam rozhovor so somatickým vnímaním, dychom a primeranou fyzickou aktivitou.

Tieto prvky môžu tvoriť jednu súčasť širšej starostlivosti podľa potrieb konkrétneho človeka.

Otázka na zamyslenie

Čo sa môže zmeniť, keď telesný symptóm začneme vnímať aj ako informáciu a fenomén, ktorý môžeme pozorne skúmať?

Čo pozorovala rodina

V ďalších mesiacoch rodičia opisovali zmeny vo viacerých oblastiach.

Záchvatové epizódy sa podľa ich pozorovania objavovali zriedkavejšie. Rástla schopnosť rozpoznávať vnútorné signály a reagovať na ne.

Do každodennosti pribudol vedomý dych, pravidelnejší režim, úprava stravovania a opätovný záujem o športové aktivity.

Spolu s tým sa vracala chuť skúšať vlastné možnosti a radosť z fyzickej aktivity.

Vlastnými slovami

„Naučil som sa mnoho dychových aj fyzických cvičení. Viem, ako pracovať so svojím dychom a kedy a ako ho používať. Zmenil sa môj životný štýl.“

Táto výpoveď patrí priamo jemu. Zachovávam ju ako osobné hodnotenie vlastnej cesty.

Výživa ako jedna časť širšieho obrazu

V osobnej výpovedi má výrazné miesto aj zmena jedálnička.

Výživa ovplyvňuje metabolizmus, energetickú dostupnosť a množstvo procesov dôležitých pre fungovanie mozgu a celého organizmu.

V tomto prípade môžeme presne povedať, že úprava stravovania bola súčasťou zmeny životného štýlu a subjektívne patrila medzi významné faktory.

Presný kauzálny podiel konkrétnej úpravy stravovania na priebehu záchvatových epizód patrí k otázkam pre systematický výskum a klinické hodnotenie.

Návrat k radosti z pohybu

Jednou z najsilnejších línií celého textu je opätovná chuť športovať a skúšať vlastné fyzické možnosti.

Krátke video zachytáva jednoduchý moment radosti z aktivity.

Návrat k fyzickej aktivite po niekoľkých mesiacoch spoločnej práce · 0:08

Video ukazuje jednu konkrétnu chvíľu. Otázka príčinnosti jednotlivých zmien patrí do širšieho klinického a výskumného hodnotenia.

Funkčné a disociatívne záchvaty: súčasný odborný rámec

Pri záchvatových alebo kolapsových epizódach má význam presná neurologická diferenciálna diagnostika. Podobne vyzerajúce prejavy môžu mať rozdielne mechanizmy a vyžadovať rozdielny spôsob starostlivosti.

Súčasťou tejto cesty boli aj epizódy opisované ako neepileptické záchvaty. V odbornej literatúre sa pre určitú skupinu funkčných záchvatových epizód dlhšie používalo označenie psychogenic nonepileptic seizures, PNES.

Pracovná skupina International League Against Epilepsy v roku 2025 navrhla označenie functional/dissociative seizures, FDS, teda funkčné/disociatívne záchvaty.

Toto pomenovanie podporuje jednotnejší odborný jazyk a presúva pozornosť k funkčnému a disociatívnemu rámcu.

FDS sú záchvatové epizódy, pri ktorých sa môže meniť vedomie, vnímanie a kontrola správania.

Diagnostika vychádza z klinického obrazu, anamnézy, charakteru epizód a dostupných záznamov.

Pri otvorených diagnostických otázkach môže priniesť ďalšie informácie video EEG typickej epizódy. Hodnotenie zahŕňa aj možnosť súbežnej epilepsie a ďalších zdravotných či psychických ťažkostí.

Odborné rozlíšenie

FDS tu používam ako súčasný odborný rámec pre porozumenie funkčným záchvatovým prejavom.

Osobnú rovinu opisujem v rozsahu informácií, ktoré máme z konkrétneho priebehu. Presné klinické zaradenie vychádza z odborného zdravotného vyšetrenia a dostupných diagnostických údajov.

Biopsychosociálny pohľad

Súčasné chápanie funkčných neurologických porúch pracuje s komplexnou interakciou biologických, psychologických, vzťahových a sociálnych faktorov.

U jedného človeka môže vystupovať do popredia telesná záťaž, u ďalšieho stres, emócie, pozornosť, predchádzajúce životné udalosti, vzťahový kontext alebo spôsob spracovania telesných signálov.

Presný klinický prístup začína individuálnym hodnotením a pozitívnymi znakmi konkrétneho stavu.

Čo dnes podporuje výskum

Odborné odporúčanie American Academy of Neurology publikované v roku 2026 sumarizuje dostupné dôkazy pre manažment funkčných záchvatov.

Psychologické intervencie môžu u vhodne vybraných ľudí podporovať zníženie frekvencie epizód, zmiernenie úzkosti, kvalitu života a psychosociálne fungovanie.

Odporúčanie kladie výrazný dôraz na jasné vysvetlenie diagnózy, rešpektujúcu komunikáciu, spoločné rozhodovanie a kontinuitu starostlivosti.

Pri deťoch a adolescentoch sa často prepája psychologická podpora, rehabilitácia, rodina, škola a ďalšie odbory podľa potrieb mladého človeka.

Personalizovaný a multidisciplinárny prístup vytvára priestor, aby sa jednotlivé formy podpory stretli okolo potrieb konkrétneho človeka.

Joga, dych a somatická práca

Dych, meditácia, joga a fyzické cvičenia mali svoje miesto v spoločnej práci ako nástroje vnímania vnútorného stavu, pozornosti, rytmu a fyzickej istoty.

V tomto článku ich uvádzam ako súčasť konkrétnej osobnej cesty. Klinická vhodnosť jednotlivých intervencií sa posudzuje individuálne.

Príbeh o potoku, ktorý pokračoval ďalej

V pôvodnom texte som použil obraz horského potoka. Tento obraz zostáva jednou z mojich obľúbených častí.

Bol raz jeden horský potok, ktorý tiekol krajinou s ľahkosťou.

Poznal kamene, ktoré obtekal. Poznal vtáky, ktoré z neho pili. Poznal stromy na svojich brehoch aj ticho hory, z ktorej prichádzal.

Jeho cesta mala svoj prirodzený rytmus.

Horský potok ako metaforický obraz zmeny a pokračovania

Jedného dňa vstúpil do suchej krajiny. Pôda bola iná, slnko silnejšie a voda sa začala vpíjať hlbšie do zeme.

Potok skúšal pokračovať spôsobom, ktorý poznal. Časom prichádzalo nové poznanie: cesta môže pokračovať aj v inej podobe.

Časť vody prenikla do pôdy. Časť sa zdvihla do vzduchu. Para vystúpila k oblohe, vietor ju niesol krajinou a o niekoľko dní začalo na inom mieste pršať.

Voda sa znovu stretla so zemou. Vytvorila nový prúd a pokračovala ďalej.

Forma cesty sa zmenila. Voda zostala vodou. Prameň zostal súčasťou jej pôvodu.

Mne tento obraz pripomína, že aj ľudský život môže vstúpiť do obdobia, v ktorom si doterajšie spôsoby fungovania pýtajú nový tvar.

Pokračovanie môže prichádzať cez nové porozumenie, citlivejší vzťah k vlastnému prežívaniu, nový spôsob reagovania alebo cez návrat k tomu, čo bolo človeku vždy blízke.

Návrat k radosti z bicykla a aktívneho pohybu
Návrat k tomu, čo prináša radosť, energiu a pocit vlastnej sily.
Hranice metafory

Potok patrí do obrazného jazyka. Pomáha hovoriť o zmene, prispôsobení a pokračovaní.

Biologické, neurologické a psychologické mechanizmy symptómov patria do vedeckého výskumu a klinického hodnotenia.

Čo si z toho odnášam

Najsilnejšia časť tejto cesty pre mňa spočíva v jej konkrétnosti.

Mladý človek prechádzal obdobím intenzívnych a zložitých prejavov. Rodina hľadala odpovede.

Do starostlivosti vstúpila medicína, rozhovor, somatická práca, dych, fyzická aktivita, zmeny životného štýlu, rodinná podpora a čas.

S pribúdajúcimi poznaniami sa znovu otváral priestor pre šport, zvedavosť, kontakt a radosť zo života.

Táto cesta má hodnotu práve ako cesta jedného človeka. Môžeme ju počúvať, učiť sa z nej a každému ďalšiemu človeku ponechať priestor pre vlastný spôsob pokračovania.

Ak chceš ísť ďalej

Priestor pre tvoju vlastnú cestu

Individuálna práca so mnou vytvára priestor skúmať telesné prežívanie, reguláciu, vzťahové vzorce a spôsob, akým sa nové porozumenie môže prenášať do každodenného života.

Pre koho je individuálna práca vhodná
Portrét autora Raasti Havala
Raasti Havala
Somatická práca · sebapoznanie · integrácia
Zdroje a odborný kontext

Funkčné a disociatívne záchvaty

Tolchin, B. et al. (2026). Management of Functional Seizures Practice Guideline Executive Summary: Report of the AAN Guidelines Subcommittee.

Aktuálne odborné odporúčanie American Academy of Neurology k diagnostike, komunikácii a manažmentu funkčných záchvatov.

Neurology
Hingray, C. et al. (2025). Functional/dissociative seizures: Proposal for a new diagnostic label and definition by the ILAE task force.

Návrh pracovnej skupiny International League Against Epilepsy na používanie termínu functional/dissociative seizures.

Epilepsia
International League Against Epilepsy. Functional / Dissociative Seizures.

Odborné materiály k funkčným/disociatívnym záchvatom a multidisciplinárnej starostlivosti.

ILAE

Deti a adolescenti

Vassilopoulos, A. et al. (2022). Treatment Approaches for Functional Neurological Disorders in Children.

Prehľad pediatrických prístupov so zreteľom na biopsychosociálnu koncepciu, psychologické intervencie a multidisciplinárnu rehabilitáciu.

Current Treatment Options in Neurology
Watson, M. et al. (2024). The Current State of Pediatric Functional Neurological Disorder Treatment in the United States.

Prehľad súčasnej klinickej praxe pri pediatrických funkčných neurologických poruchách, vrátane zapojenia rodiny a školy.

Pediatric Neurology

Prihlás sa nižšie, aby ti neunikli najnovšie príspevky