BDNF

Mozog sa mení počas celého života. Každá nová skúsenosť, pohyb, učenie či medziľudské stretnutie môžu ovplyvniť spôsob, akým spolu komunikujú nervové bunky. Jedným z dôležitých biologických faktorov tohto procesu je BDNF.

Čo o ňom dnes vieme? Ako súvisí s pohybom, psychickým zdravím a neuroplasticitou? A čo z vedeckých poznatkov môžeme preniesť do každodenného života?

Čo je BDNF?

BDNF (Brain-Derived Neurotrophic Factor) je neurotrofín – bielkovina, ktorá podporuje prežívanie, fungovanie a adaptáciu určitých nervových buniek.

Podieľa sa na synaptickej plasticite, teda schopnosti nervových spojení meniť svoju účinnosť v reakcii na skúsenosti a aktivitu. Táto schopnosť patrí medzi biologické základy učenia a pamäti.

BDNF pôsobí napríklad v hipokampe, oblasti mozgu, ktorá zohráva významnú úlohu pri učení a pamäti. Jeho aktivita súvisí aj s ďalšími neurónovými sieťami zapojenými do spracovania informácií a emócií.

Jeho pôsobenie je však komplexné. Vyššia koncentrácia BDNF automaticky neznamená lepšiu pamäť, väčšiu odolnosť ani zdravší mozog. Rozhodujúci je širší biologický kontext.

Neuroplasticita: schopnosť meniť sa

Neuroplasticita označuje schopnosť nervového systému meniť svoju štruktúru a funkciu v reakcii na skúsenosti, učenie, tréning a životné prostredie.

Niektoré nervové spojenia sa posilňujú, iné oslabujú. Mozog sa priebežne prispôsobuje tomu, čo zažívame, čomu venujeme pozornosť a čo opakovane praktizujeme.

Táto schopnosť nás sprevádza počas celého života, hoci jej mechanizmy a rozsah sa s pribúdajúcim vekom menia.

BDNF predstavuje jednu z biologických súčastí neuroplasticity. Samotná neuroplasticita však zahŕňa množstvo ďalších molekúl, buniek a mechanizmov.

Pohyb a BDNF: čo ukazuje výskum?

Fyzická aktivita patrí medzi najlepšie preskúmané životné faktory spojené so zmenami BDNF.

Výskumy naznačujú, že aeróbne cvičenie aj niektoré formy silového tréningu môžu ovplyvňovať koncentrácie BDNF v periférnej krvi.

Metaanalýzy výskumov poukazujú na to, že pravidelný pohyb môže priaznivo ovplyvňovať pokojové koncentrácie BDNF. Výsledky pritom závisia od typu, intenzity a dĺžky pohybovej aktivity aj od skúmanej populácie.

Je dôležité rozlišovať krátkodobú reakciu na jednotlivé cvičenie od dlhodobej adaptácie na pravidelný tréning. Zmeny namerané v krvi samy osebe nepotvrdzujú rovnaké zmeny v mozgovom tkanive.

Aký pohyb má zmysel?

Chôdza, bicyklovanie, plávanie, beh, tanec, silový tréning či joga ponúkajú rôzne prínosy pre fyzické a psychické zdravie.

Najväčší praktický význam má pohyb, ktorý zodpovedá našim možnostiam a dokážeme ho dlhodobo rozvíjať.

Joga navyše prepája pohyb, dych, pozornosť a často aj meditáciu. Jej účinky na BDNF sa skúmajú, no dôkazy zatiaľ zostávajú menej jednoznačné než pri aeróbnom pohybe.

Stres, depresia a BDNF

BDNF je predmetom výskumu aj v súvislosti s chronickým stresom a depresívnymi poruchami.

Niektoré štúdie nachádzajú u ľudí s depresiou v priemere nižšie koncentrácie BDNF v krvi. Po antidepresívnej liečbe sa tieto koncentrácie v časti výskumov zvyšujú.

Vzťah medzi depresiou a BDNF je však podstatne komplexnejší než predstava, že depresia vzniká jednoduchým nedostatkom jednej biologickej látky.

Výskumné prehľady poukazujú na rozdiely medzi jednotlivými štúdiami a na metodologické obmedzenia merania BDNF.

Jeho koncentrácia v krvi preto zatiaľ nepredstavuje spoľahlivý samostatný ukazovateľ závažnosti depresie ani účinnosti liečby.

Biológia je súčasťou širšieho obrazu

Psychické prežívanie vzniká v prepojení biologických, psychologických, sociálnych a životných procesov.

Aj zotavovanie môže zahŕňať viacero vzájomne sa podporujúcich oblastí: primeraný pohyb, odpočinok, odbornú starostlivosť, kvalitné vzťahy a priaznivé životné podmienky.

Poznanie BDNF nám umožňuje lepšie porozumieť jednej biologickej vrstve ľudskej adaptácie. Celkový obraz je však oveľa širší.

Spánok, výživa a meditácia

Popri fyzickej aktivite sa výskum zameriava aj na ďalšie aspekty životného štýlu, ktoré môžu ovplyvňovať nervový systém a neuroplasticitu.

Spánok

Spánok sa podieľa na upevňovaní pamäti, regulácii metabolických procesov a obnove organizmu.

Experimentálny výskum naznačuje súvislosti medzi spánkom a signalizáciou BDNF. Presné mechanizmy a klinický význam týchto vzťahov u ľudí zostávajú predmetom skúmania.

Výživa

Pestrá strava a dostatočný príjem energie a živín vytvárajú dôležité podmienky pre zdravé fungovanie nervového systému.

Niektoré výživové látky a režimy stravovania sa skúmajú aj vo vzťahu k BDNF. Výsledky však závisia od charakteru štúdií a skúmanej populácie.

Zatiaľ nemáme presvedčivé dôkazy, že konkrétna potravina či doplnok výživy spoľahlivo zvýši BDNF v ľudskom mozgu a tým zlepší psychické zdravie.

Meditácia a vedomá pozornosť

Meditačné praktiky sa skúmajú v súvislosti s pozornosťou, reguláciou stresu a psychickou pohodou.

Niektoré menšie štúdie sledovali aj zmeny BDNF. Z dostupných dôkazov však zatiaľ nemožno spoľahlivo určiť, či meditácia vedie k jeho dlhodobému zvýšeniu v ľudskom mozgu.

Meditácia môže prinášať hodnotnú skúsenosť aj bez toho, aby sme jej pôsobenie vysvetľovali prostredníctvom jednej molekuly.

Dá sa BDNF zmerať?

Áno. Vo výskume sa koncentrácia BDNF meria predovšetkým z krvnej plazmy alebo séra.

Interpretácia výsledkov je však náročná. Hodnoty môžu ovplyvniť spôsob odberu, spracovanie vzorky, čas odberu či ďalšie fyziologické faktory.

Významná časť BDNF prítomného v krvi súvisí s krvnými doštičkami. Koncentrácia nameraná v krvi preto nemusí zodpovedať koncentrácii alebo aktivite BDNF v mozgu.

Meranie BDNF zatiaľ nemá ustálené miesto ako bežný klinický test na posudzovanie neuroplasticity či duševného zdravia.

Čo môžeme preniesť do každodenného života?

Vedecké poznatky o BDNF nám pripomínajú, že nervový systém je dynamický a schopný adaptácie.

Praktickým cieľom však nemusí byť snaha dosahovať čo najvyššiu hladinu jednej biologickej látky.

Zmysluplnejšie je vytvárať podmienky podporujúce celkové zdravie a schopnosť učiť sa.

Pravidelný pohyb, kvalitný spánok, pestrá výživa, regenerácia, nové skúsenosti a kvalitné medziľudské vzťahy môžu byť súčasťou takéhoto prostredia.

Každá z týchto oblastí pôsobí viacerými mechanizmami. BDNF predstavuje jeden z nich.

Od neuroplasticity k vedomej zmene

Vo svojej práci s ľuďmi vnímam, aký význam môže mať priestor, v ktorom sa človek učí rozpoznávať svoje automatické reakcie, vnútorné presvedčenia a telesné prežívanie.

Prístupy ako Compassionate Inquiry, somatická práca či vedomá joga ponúkajú rôzne možnosti sebapoznávania a práce s vlastnou skúsenosťou.

Neuroplasticita vytvára biologický rámec, v ktorom môžeme uvažovať o učení a zmenách správania.

Sama osebe však nedokazuje, že konkrétna terapeutická či meditačná metóda zvyšuje BDNF.

Pre mňa zostáva podstatná predovšetkým kvalita samotnej skúsenosti: pozornosť, prítomnosť, bezpečný vzťah a schopnosť prenášať nové porozumenie do každodenných rozhodnutí.

Mozog sa mení spolu s nami

BDNF je fascinujúcou súčasťou neurobiológie. Pomáha nám porozumieť tomu, ako nervové bunky reagujú na aktivitu a ako sa podieľajú na procesoch učenia a adaptácie.

Výskum zároveň ukazuje, aké dôležité je pristupovať k biologickým poznatkom s presnosťou a pokorou.

Naša schopnosť učiť sa a rozvíjať nové spôsoby reagovania je výsledkom mnohých vzájomne prepojených procesov.

A práve tu sa stretáva veda s každodenným životom: v pohybe, pozornosti, vzťahoch a opakovanej skúsenosti, ktorá postupne formuje spôsob, akým žijeme.

Raasti Havala

Somatická práca · sebapoznanie · integrácia

Článok má vzdelávací charakter. Informácie slúžia na lepšie porozumenie vedeckému výskumu a nenahrádzajú individuálne zdravotné vyšetrenie ani odbornú liečbu.